Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

Prvá písomná zmienka

kultpamiatky.jpgMokrance sa spomínajú už roku 1217 ako miesto platiace pápežské desiatky, patriace jágerskému biskupstvu. Obec v 13. storočí patrila aj Buchkovi z rodu Pedéryovcov. Meno obce sa objavuje prvýkrát na listine z roku 1317, keď jágerský biskup vrátil desiatky viacerých dedín jágerskej kapitule a medzi nimi sú aj Mokrance (villa Mokranch). V tom čase sa Mokrance spomínajú ako vyvinutá dedina, zemepánmi obce boli Abovci. 

Pôvod obce je teda starší, vyvinula sa zo starej slovanskej osady. Roku 1323 sa pri obhliadke hraníc obce Janíky uvádzajú ako majitelia obce Mokrance Mikuláš, syn Imricha, syna Markarda (Merkardi). Je pravdepodobné, že títo tu boli zemepánmi už v 2. polovici 13. storočia. Rod Markardovcov sa roku 1324 uvádza s prediktátom z Mokraniec (de Mokronch). Roku 1343 v chotári obce sa spomína majetok Vyšné Mokrance (Felsew Macronch), ležiace severne od dnešnej dediny. Možno ho stotožniť s osadou, ktorá roku 1419 je spomenutá ako Puzlamacronch. 

kultpamiatky1.jpgRoku 1365 obec parila Petrovi, synovi Imricha zo Siksavy. Roku 1402 Mokrance spolu  s inými obcami dáva kráľ Žigmund do majetku Petrovi z Perína a roku 1404 bol tohto majetku uvedený. Po výstavbe hradu vo Veľkej Ide (v r. 1411 – 1414) sa aj Mokrance stali súčasťou tohto hradného panstva. Veľká Ida sa stala sídlom Perényiovcov, od nej si odvodili aj predikát. R. 1410 bola obec oslobodená od mýta v Buzici a Rešici. 

Mokrance v 15. storočí patrili pravdepodobne aj Rozsgonyiovcom, ako je to zaznamenané na tabuli z červeného mramoru (Stephani, Ladislai regum Hungariac divis conjugibus posit S.R.E.Cardinalis, eppus vesprimiensis), totiž Peter Rozsgonyi bol v rokoch 1425 - 1438 jágerský biskup. Roku 1473 obec získala rodina Turcaiovcov, ale roku 1512 sa Mokrance opäť dostávajú do rúk Perényiovcov. Roku 1566 cisárske vojsko zbúralo hrad Veľká Ida, ktorý bol sídlom opozičnej šľachty a tak toto panstvo zaniklo. V tomto období - už od roku 1526 - tunajšie obyvateľstvo si osvojovalo učenie protestantskej cirkvi, neskôr reformovanej cirkvi. Obec za tureckých a stavovských vojen spustla, roku 1630 odovzdávala 2 porty deviatku od gazdov a 1 1/4 porty od želiarov. Mokrance roku 1715 mali len 1 domácnosť a roku 1720 3 domácnosti. Preto obec musela byť dosídlená. V roku 1722 mala už 37 domácností a patrila 10 zemianskym rodinám. V tom čase ešte tu býval jeden z členov rodu Perényiovcov s rodinou a služobníctvom. Ten obec dosídlil maďarským obyvateľstvom katolíckeho a kalvínskeho náboženského vyznania. Je pravdepodobné, že vtedy sa sem prisťahovala aj časť slovenského obyvateľstva. 
Svedčia o tom niektoré názvy honov (Repiszka, Remene, Cseraki, Csetreki). V roku 1828 tu bolo už 130 domov s 945 obyvateľmi. Tunajšie obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, známi boli chovom oviec. Obec od I.polovice 18.storočia vlastnilo vždy viac zemianskych rodín, ktoré sa tu dosť často striedali. 

cirkevhist.jpgNa začiatku 20. storočia najväčšími zemepánmi boli Dessewffyovci, dr. Samuel Wohl, Madarassyovci a Czekusovci. Neskôr viacerí obyvatelia obce boli zamestnaní na železnici. 
I. svetová vojna si z radov miestneho obyvateľstva vyžiadala 22 obetí. Obec sa po roku 1918 stala súčasťou I. ČSR a začal sa jej nový rozvoj. Od roku 1919 je úradný názov obce Makrance, od roku 1927 Mokrance. Uskutočnila sa tu čiastočná parcelizácia veľkostatkárskej pôdy. Tak naďalej bolo hlavným zamestnaním obyvateľstva poľnohospodárstvo, boli tu jeden či dvaja obuvníci a krajčíri, iné remeslá neboli rozvinuté. 21. januára 1921 bolo založené potravinové družstvo. Jeho prvým predsedom sa stal Štefan Miklós. 4. januára 1924 bol založený Dobrovoľný hasičský zbor, jeho prvým veliteľom bol Pavol Lorinc. Jeho členovia boli aj dobrými hercami-ochotníkmi. 
Divadelné hry sa tu hrávali od r. 1921, najviac hier sa naštudovalo pod vedením učiteľa Rákoša. V 30. rokoch 20.storočia bol založený tunajší Červený kríž, roku 1930 futbalové mužstvo pod vedením Dezidera Širakovského. 16. augusta 1937postihla obec povodeň, zrútilo sa 12 domov, mnoho ich bolo poškodených. Dokonca bola podmytá železničná trať. V novembri 1938 bola založená hudobná kapela, ktorá účinkovala hlavne na oslavách a sviatkoch, či svadbách. 

V rokoch 1939 - 1945 bola obec súčasťou Maďarska. II. svetová vojna si z radov obyvateľstva vyžiadala 14 obetí. Počas vojny väčšina domov vyhorela, škola a kostol boli značne poškodené. Po usporiadaní pomerov nastal prudký rozvoj obce. 

Roku 1952 bolo založené miestne JRD, roku 1960 ZO Zväzu žien. Po roku 1960 sa v chotári obce uskutočnili melioračné úpravy. Začala sa výstavba rodinných domov, spevnili sa cesty a zlepšilo sa spojenie obce so širším okolím. Roku 1968 bol založený 
Zväz záhradkárov. Roku 1974 bolo vybudované nové oplotenie cintorína, začalo sa s výstavbou kanalizácie a nového športového areálu, ktorý bol dokončený v roku 1977. V roku 1976 bola založená ZO Csemadoku, roku 1977 bol pri tejto organizácii založený spevokol. Ten obec reprezentoval na viacerých kultúrnych podujatiach (napr. na celoštátnom festivale v Želiezovciach). Činnosť spevokolu upadla koncom 80-tych rokov, roku 1994 bola obnovená. Roku 1975 sa miestne JRD pričlenilo k JRD so sídlom v Budulove, až roku 1993 sa opäť osamostatnilo. Roku 1977 sa začalo s úpravou potoka Cerespín, boli vyasfaltované chodníky, upravená verejná zeleň. V tom čase bola zriadená verejná knižnica. Po roku 1985 bola obec úplne plynofikovaná, ako jedna z prvých obcí v okrese. 

histskola.jpg       histskola1.jpg

V roku 1986 boli Mokrance pričlenené k mestu Moldava nad Bodvou. V rokoch 1986-1989, keď obec stratila samostatnosť, sa tu temer nič nevybudovalo. Niet divu, že roku 1990 si Mokrance získali opäť samostatnosť a hneď sa začalo s rekonštrukciou miestneho rozhlasu, so stavbou požiarneho cvičišťa a s rozvojom satelitného systému. Roku 1991 bol cez potok postavený nový most, dokončila sa plynofikácia ulice pri materskej škole. Roku 1993 bolo založené poľovnícke združenie Topoľ. Roku 1994 sa dokončilo požiarne cvičište a bolo upravené priestranstvo pod kostolom. Roku 1995 bol obnovený verejný rozvod elektrického vedenia, zlepšilo sa verejné osvetlenie. V roku 1997 prebehla kabelizácia MTS, ktorá bola dokončená v roku 1996. 

V najbližšej dobe sa plánuje výstavba kanalizácie a vodovodu. 

Samota Cekaj na východe od obce, vyskytujúca sa na mape uhorského ministerstva obchodu z roku 1902, je dnes opustená (pri ceste na Budulov - Janík). 
Zaujímavý je vývoj počtu obyvateľstva obce. R. 1869 tu žilo 869 obyvateľov, ich počet sa do r. 1880 znížil na 611. R. 1900 tu žilo 869 občanov, r. 1921 ich bolo 843, r. 1940 sa počet obyvateľov zvýšil na 933, r. 1948 na 1010 a r. 1971 na 1195. Dnes tu žije 1295 obyvateľov. 


 

dnes je: 17.11.2018

meniny má: Klaudia

webygroup
ÚvodÚvodná stránka